Ručne tkaný, alebo strojový koberec? Rozdiel ukazuje história

Koberec, na ktorom stojíte, je potomkom remesla starého tisícky rokov. Najstaršie dochované kúsky pochádzajú zo stepí Strednej Ázie a neskôr sa tkanie rozšírilo cez Perziu, Turecko a Kaukaz do celého sveta. Dnes sa vedľa seba predávajú ručne tkané a strojové, a preto sa čitateľ pýta, čím sa líšia. História dáva odpoveď: ide o dva rôzne spôsoby práce, nie o lepší a horší. Nasledujúce otázky prechádzajú príbehom koberca od nomádov po moderné stroje.

Odkedy ľudia tkajú koberce?

Najstarší známy koberec s uzlovaným vlasom, nazývaný pazyrycký, našli v hrobke v pohorí Altaj a pochádza z doby okolo piateho storočia pred naším letopočtom. Dnes sa uchováva v petrohradskej Ermitáži.

Svedčí o tom, že tkanie koberca bolo už vtedy vyspelé. Vzor, farby a hustota uzlov ukazujú dlhú tradíciu, ktorej začiatky nepoznáme.

Podobné nálezy sú vzácne, pretože vlna a vlákna sa v zemi zle zachovávajú. Veľa vedomostí preto pochádza z obrazov a písomných správ.

Kde sa koberce rozvinuli?

Tradícia sa rozvíjala v Perzii, Turecku, na Kaukaze a v Strednej Ázii. Každá oblasť má vlastné vzory, farby a spôsob uzlovania.

Nomádi tkali koberce na vlastné potreby ako podlahu, výzdobu stanov aj vak na prenášanie vecí. Mestské dielne tkali náročnejšie kusy pre paláce a obchod.

Do Európy sa orientálne koberce dostávali obchodom. Zobrazujú ich aj maliari stredoveku a renesancie, čo potvrdzuje ich hodnotu.

Ako sa tkal ručne viazaný koberec?

Na napnutú osnovu sa viazali uzly z vlny alebo hodvábu, riadok po riadku. Medzi riadky sa zatkával útok, ktorý uzly pevne spojil.

Poznáme dva základné uzly, turecký a perzský. Ich zloženie ovplyvňuje jemnosť vzoru a hustotu koberca.

Jeden väčší kus mohol vznikať mesiace i roky. Preto bol koberec cennou súčasťou domácnosti a často sa dedil.

Kedy prišli stroje?

S priemyselnou revolúciou prišli v Európe mechanické tkáčske stavy. V 19. storočí umožnili vyrábať koberce rýchlo a v rovnakej kvalite.

Anglické mestá ako Axminster a Wilton si vybudovali meno vo výrobe strojových kobercov, ktoré majú dodnes pomenovanie podľa týchto miest.

Strojová výroba zlacnila koberce, a tak sa dostali do bežných domácností. Remeselné koberce ostali vzácnejšou, drahšou voľbou.

Čím sa ručné a strojové koberce líšia dnes?

Znak	Ručne viazaný	Strojový
Rub	Vzor vidieť zreteľne, uzly sú viditeľné	Pravidelná textília, často s podkladom
Nepravidelnosti	Drobné odchýlky sú bežné	Vzor sa opakuje presne
Výroba	Dlhá, remeselná	Rýchla, sériová
Údržba	Citlivejšia, odborné čistenie	Jednoduchšia

Strojový koberec nie je horší, len má iný účel. Do detskej izby s denným používaním môže byť praktickejší.

Ako ich rozpoznať?

Obráťte koberec a pozrite sa na rub. Pri ručne viazanom sa vzor zrkadlí a vidno jednotlivé uzly, pri strojovom je rub rovnomerný alebo zalepený.

Pozrite sa na strapce na okrajoch. Pri ručnej práci tvoria prirodzené pokračovanie osnovy, pri strojovej sú často prišité.

Pri drahšom kúpe si nechajte vysvetliť pôvod a materiál, a ak ide o starožitnosť, vyžiadajte odborné posúdenie.

Môj tip: Odporučila by som koberec pred kúpou ohnúť v strede a pozrieť sa na rub pri dennom svetle. Rozdiel medzi uzlovaním a strojovou textíliou je pri bližšom pohľade zrejmý.

Zdroje

• Slovenské národné múzeum
• Pamiatkový úrad Slovenskej republiky